Z  časopisu Svědomí/Conscience 1/2012

Otvorený list

Vladimír Pavlík

Napísal som Ústavnému súdu SR

Mám toľko nezvratných dôkazov, že s plnou zodpovednosťou môžem tvrdiť nasledovné: Slovenská republika je štátom zločineckým, zlodejským, ktorý sa doposiaľ neočistil od štátneho terorizmu ohľadom únosu prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho z konca augusta 1995. O tejto republike rozhodujú nielen zločinci a zlodeji s psychopatickými a sadistickými sklonmi, ale aj poľudšťovatelia fašizmu a boľševizmu, ktorí dokážu aj zločiny proti ľudskosti, ktoré na vlastnom národe páchajú cez ekonomiku, vrátane sociálnych samovrážd, dať do kolónky: nevyhnutné ekonomické reformy. Finančne dokázali oceniť chránené rastliny a zvieratá, ktoré hodnotovo povýšili nad človeka – občana Slovenskej republiky.

Vladimír Pavlík, Orlové 75, 017 01 Považská Bystrica

Orlové 13. 2. 2012

Vážený

Ústavný súd Slovenskej republiky

Hlavná 110

K O Š I C E

042 65

Vážená pani predsedníčka Ústavného súdu SR

Vážené panie sudkyne, vážení páni sudcovia Ústavného súdu SR

Ako občan tejto republiky vedomý si svojich práv a povinností dôrazne protestujem voči Vašej nečinnosti a servilnosti k osobe Ivana Gašparoviča, toho času prezidenta Slovenskej republiky, ktorý demontuje demokratické princípy ústavnosti a zneužíva svoju funkciu ohľadom vymenovania generálneho prokurátora JUDr. Jozefa Čentéša riadne zvoleného Národnou radou Slovenskej republiky. Napriek tomu, že Čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky hovorí, citujem: Na čele prokuratúry je generálny prokurátor, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky.

Nikde v ústave nie je napísané, že prezident nemusí rešpektovať toto rozhodnutie. Jeho doterajšie odmietanie vymenovať riadne zvoleného generálneho prokurátora mi pripomína ješitného senilného starca s vysokým stupňom demencie z uzavretého psychiatrického oddelenia pre obzvlášť ťažké diagnózy v Pezinku, alebo, pokiaľ je svojprávny, tak sa správa ako ponížený lokaj a zadkolezec mimoriadne nebezpečnej zločineckej skupiny po politickej a ekonomickej línií, ktorá nemá záujem na vymenovaní tohto riadne zvoleného generálneho prokurátora. Taktiež je tu aj ďalšia možnosť, že si je vedomý svojej predchádzajúcej protizákonnej a protispoločenskej činnosti a má strach z jej odhalenia.

Pokiaľ by Slovensko bolo skutočnou demokratickou krajinou, kde by zákon platil pre každého rovnako, tak miesto Ivana Gašparoviča by nemohlo byť v prezidentskom paláci, ale v zamrežovanej cele v Ilave či Leopoldove. Dlhé roky bol druhým najvyššie postaveným politikom v zločineckom a štátno-teroristickom politickom subjekte HZDS a spolupodieľal sa nielen na ekonomických a politických zločinoch, ale svojou zbabelosťou a servilnosťou aj napomáhal Vladimírovi Mečiarovi v zakladaní a realizovaní štátneho terorizmu. Ako najposlednejší zbabelec a úbožiačik sa zachoval aj vtedy, keď sa v predstihu dozvedel, že sa pripravuje únos vtedajšieho prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho. Miesto zabránenia či oznámenia konkrétnym orgánom v zabránení tohto teroristického aktu, zbabelo mlčal. Ako predseda slovenského parlamentu urobil z tohto najvyššieho zákonodarného orgánu zločineckú organizáciu na vrchole pyramídy, ktorá dokonca uprednostňovala organizovaný kriminálny zločin, slúžiaci politickému zločinu, aby sa spolupodieľal na ekonomickom rozkrádaní Slovenska.

S plnou vážnosťou apelujem na Ústavný súd SR, aby netoleroval výčiny Ivana Gašparoviča a začal sa správať ako nezávislá inštitúcia, ktorá háji záujmy Slovenskej republiky a jej občanov, aj keď o obsadzovaní sudcov Ústavného súdu rozhodujú najorganizovanejší zločinci a zlodeji z vysokej politiky, ktorým v žiadnom prípade nejde o nezávislosť tejto inštitúcie, ale o záujmy tých, ktorí tam týchto sudcov svojimi hlasmi dosadia. Mohol by som tu uviesť niekoľko takých prípadov, no keďže nesúvisia s touto kauzou, tak ich tu nebudem rozoberať. Akurát môžem podotknúť, že v mnohých prípadoch sudcovia Ústavného súdu SR zhanobili nielen svoju profesijnú česť, ale aj občiansku česť.

Vladimír Pavlík, signatár Charty 77

zpět na hlavní stranu                     přehled článků ze Svědomí