Z  časopisu Svědomí/Conscience 12/2010

Pokusy budú pokračovať

Vladimír Pavlík

Zločiny na vlastnom národe, ako to začali realizovať českí a slovenskí pravicoví politici, sú len pokračovaním toho, čo začali realizovať už v čase minulom, keď boli koaličnými stranami. Šetriť na zdravotníctve a pritom sa vyhovárať sa na nedostatok financií neobstojí, lebo to, čo zločinci a zlodeji z vysokej politiky rozkradli za posledných dvadsať rokov, alebo cez nimi prijaté zločinecké a zlodejské zákony umožnili rozkradnúť, tak české a slovenské zdravotníctvo by mohlo byť po stránke vybavenia či po stránke platovej na úrovni toho švajčiarskeho. To platí aj pre ostatné odvetvia, pre ktoré taktiež nie sú peniaze. Treba povedať jasne a zrozumiteľne všetkým tým "reformátorom" cez ekonomiku, ako aj židovským lichvárom s fašistickým cynizmom zo Svetovej banky a MMF, ktorí nám neustále prikazujú reformovať, samozrejme systémom kolektívnej viny na účet nevinných občanov, za ekonomické zločiny napáchane dotyčnými politikmi, že slovenskí a českí občania nie sú žiadnymi pokusnými králikmi. Fašistické zločiny proti ľudskosti, ktoré ste zosofistikovali, realizujte sami na sebe, na svojich deťoch, na svojich rodičoch ktorí z Vás takéto zvery v ľudskej podobe vychovali, či na svojich priateľoch a známych. Doteraz nevychádzam z úžasu, ako si českí politici mohli prizvať na "reformovanie" zdravotníctva takého netvora, akým je slovenský exminister zdravotníctva Rudolf Zajac a českým zdravotníkom a občanom to neprekážalo.

Realizácia zločinu

Komentátor denníka Pravda Martin Repa napísal dňa 26. 11. 2010 pod nadpisom: Prehrali sme všetci, aj toto: Zníženie sadzby za poistencov štátu na 4,32 percenta vyznieva v konfrontácii s programovým vyhlásením vlády ako veľmi zlý žart. V ňom sa totiž píše: "Kvalitný systém zdravotníctva, ktorý zabezpečuje dobrý stav obyvateľstva, je kľúčovým predpokladom pre fungujúcu spoločnosť a budúcnosť Slovenska." Toto zníženie ináč presadilo Ministerstvo financií SR, kde je ministrom Ivan Mikloš.

Vráťme sa teraz trochu do histórie a zdokumentujme si opätovne pravú tvár zosofistikovaného pravicového fašizmu a jeho zločinov proti ľudskosti cez takzvané ekonomické reformy. Na kongrese v Trnave bola Dzurindovou Slovenskou demokratickou koalíciou dňa 4. 7. 1998 schválená ZMLUVA S OBČANMI SLOVENSKA, keď v bode číslo 9 sa hovorí: ZASTAVIŤ OHROZOVANIE ŽIVOTA A ZDRAVIA OBČANOV ZVÝŠENÍM FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV PRE ZDRAVOTNÍCTVO.

Aká bola ale realita? Po šiestich rokoch vládnutia pravice vtedajší jej minister zdravotníctva Rudolf Zajac priznal v Nočných dialógoch Slovenského rozhlasu dňa 23. 4. 2004, že na Slovensku ZOMIERAJÚ ľudia, ktorých by bolo možné zachrániť, no NA PRÍSTROJE A VYBAVENIE CHÝBAJÚ PENIAZE. To isté priznali v diskusnej relácii TV JOJ Sedmička začiatkom januára 2005 vtedajší minister hospodárstva Pavol Rusko a poslanec za HZDS Tibor Mikuš. Natíska sa tu veľmi závažná otázka, prečo vtedy mlčali Ústavný súd SR, Generálna prokuratúra SR, Tretí sektor, Ľudia proti rasizmu, rôzne humanitné organizácie, ľavicoví politici typu Roberta Fica, či takzvaných najslovenskejších Slovákov Jána Slotu a Vladimíra Mečiara. Veď predsa zomierali nevinní slovenskí občania. Alebo mlčali preto, že následky za osemročné vládnutie mečiarovcov a slotovcov preniesli pravicoví politici systémom kolektívnej viny na plecia nevinných občanov?

Vrcholom tohto cynizmu na účet slovenského národa bolo, že minister zdravotníctva Rudolf Zajac dostal od Svetovej banky pôžičku 2,7 miliardy Sk, no nie na nákup nových prístrojov a_zariadení, ale na vysvetlenie reforiem v zdravotníctve!!! Tak sa pýtam, čo znamená život radového slovenského občana pre lichvárov s fašistickým cynizmom zo Svetovej banky, MMF, a netvorov zo slovenskej pravice, ľavice a tzv. národniarov?

V denníku Pravda bol 25. 6. 2004 uverejnený list od Janky Fiľovej z Turčianskych Teplíc, kde je aj takáto pasáž: chcela by som žiť aspoň jeden deň ako človek, ktorý má čo dať deťom jesť a ísť spať s vedomím, že nám nik neublíži, že nás neodpoja od plynu či elektriky. Psychicky už nezvládam nároky našej vlády. Tá myslí len na to, ako ušetriť na nezamestnaných, ktorých nik nepotrebuje.

Aký to paradox, keď takéto kruté fašisticko - ekonomické reality zhodnotil jeden z hlavných vinníkov Mikuláš Dzurinda v mesačníku euroREPORT B č. 12/2005 takto: REFORMY BOLIA, ALE SÚ ÚČINNÉ. Takže ako autor sa pýtam: prečo tie reformy nebolia tých, ktorí tento stav zapríčinili?

Dňa 18. 4. 2006 jeden z týchto lichvárov Lars Christensen z Danske Bank pre agentúru Reuters povedal: POD VEDENÍM DZURINDU SA SLOVENSKO STALO ÚŽASNÝM PRÍBEHOM O CESTE K BOHATSTVU. Ako autor tohto článku môžem len skonštatovať, že takto vyzerá v realite slovenský sofistikovaný fašizmus. A pre tých fašistov a extrémistov ktorí toto na nás realizujú, sme skutočný ekonomický tiger, ktorý si tieto neľudské pokusy odskúša na vlastnej koži.

Vladimír Pavlík, signatár Charty 77

zpět na hlavní stranu                     přehled článků ze Svědomí