Z časopisu Svědomí/Conscience 7/2010
O reformách
Vladimír Pavlík
Slovensko a Česko
sa opätovne ocitli na spoločnej lodi. Ekonomickej a tzv. reformnej. Preto si
myslím, že je nanajvýš aktuálne predložiť čitateľom myšlienky slovenskej
sociologičky Zuzany Kusej, ako ich prezentovala v denníku SME z 12. 6. 2006
pod nadpisom: Exkomunikujeme reformy?
Zahraniční
politici a výskumníci sa dívajú na slovenské reformy so záujmom a uznaním.
Čudovala by som sa, keby tak nebolo. Kolega z českého ministerstva nedávno
jasal, ako im náš "sklon
rýchlo uskutočňovať myšlienky"
prišiel vhod. Podobné zákony vraj majú roky v paragrafovom znení, ale odkladali
ich pre ťažko predvídateľné efekty. Teraz nás môžu pozorovať, a keď sa ukáže,
ako to funguje, začnú reformy aj oni.
Je pochopiteľné,
že našich reformátorov chvália a povzbudzujú. Zodpovední politici potrebujú
vychádzať z overených možností. A okrem toho, experiment je vedecká metóda par
excellence a každý vytrvalý experimentátor si zaslúži úctu. Poznanie by
nenapredovalo bez odvážlivcov, ktorí pomohli vylúčiť nepatričné alternatívy.
V spoločenských
vedách je však experiment zákernou vecou. Experimentovanie na ľuďoch má prísne
pravidlá. Experiment im nesmie spôsobiť ujmu a zraniť ich dôstojnosť.
Bezpodmienečne sa vyžaduje zásada informovaného súhlasu: je vylúčené vystaviť
ľudí experimentovaniu bez toho, aby sme ich informovali o podmienkach, priebehu
a dôsledkoch experimentu. Ak by sme tak nerobili, stihlo by nás oprávnené
opovrhnutie a vyobcovanie z vedeckej komunity.
JE ČUDNÉ, ŽE TO,
ČO JE PRI POZNÁVANÍ SPOLOČENSKÉHO ŽIVOTA ZAKÁZANÉ, V JEHO POLITICKOM SPRAVOVANÍ
"USTOJÍME.
Zdá sa, že politikom reformujúcim bez informovaného súhlasu žiadna exkomunikácia
nehrozí. Medzinárodné inštitúcie ich nabádajú, aby zlepšovali komunikovanie
reforiem ale vo veci informovaného súhlasu im nedali badateľnú edukáciu.
Svetová banka má
veľkú starosť o pochopenie reforiem. Keďže 37 % občanov má ešte pocit, že nevie
o dôchodkovej reforme dosť, POŽIČIAVA NÁM PROSTRIEDKY NA ĎALŠIU VYSVETľUJÚCU
KAMPAŇ. Nemýľme si však kampaň s uplatňovaním
princípu informovaného súhlasu. Ak by oň išlo, banka by musela ešte pred
prijatím dôchodkovej reformy podporiť verejnú debatu o viacerých spôsoboch ako
vylepšiť dôchodkové zabezpečenie vrátane nestranného vysvetlenia výhod a nevýhod
systému, ktorý sme tu mali. Informovanie verejnosti o viacerých reformných
alternatívach však zjavne nebolo v pláne.
Naša
experimentujúca vláda sa nemôže PREUKÁZAŤ informovaným súhlasom obyvateľov so
"začatými"
reformami, a to ani vtedy, ak by sme ho nepatrične redukovali na počet hlasov
získaných vo voľbách. Pozoruhodné je to, že ani väčšina tých, ktorí v dobrej
viere súhlasili s jej reformnými krokmi, nevedela, do akej miery majú
experimentálnu povahu. VERILI, ŽE SPÚŠŤANÉ REFORMY SÚ DOBRE VYSKÚŠANÉ, a že sú
možno aj jediné skutočne všeobecne prospešné alternatívy. Málokto tušil, koľko
je v nich hypotéz, ktorým sa síce tlieska na konferenciách, ALE ICH TESTOVANIE
NA OBYVATEľSTVE SVOJEJ KRAJINY
SOLÍDNI ŠTÁTNICI NEPOVOLIA.
Český prezident
nedávno povedal, že "také
reformy"
sa mohli uskutočniť len na Slovensku. Narážal možno na to, že krajina má
kriticky málo vzdelancov, ktorí nestíhajú sledovať a uvážiť všetko, čo je pre
dobrú správu krajiny nutné uvážiť, nieto komunikovať s verejnosťou a pomáhať,
aby mohla lepšie posúdiť kvalitu politických tvrdení. Preto sme poddajnejší
ideologickým heslám a nedokážeme ich odlíšiť od dokázaných tvrdení. Preto u nás
väčšmi hrozí, že sa bude veda, ako upozorňuje Bruno Latour, používať na
zjednodušovanie spoločenskej správy a na obchádzanie politickej participácie.
Zložité
spoločnosti dnešných čias sú rizikové spoločnosti. Každý zásah do ich života je
vždy rizikovým experimentom. JE ČAS POCHOPIŤ, ŽE AJ TENTO KOLEKTÍVNY EXPERIMENT
JE POTREBNÉ PODRIADIŤ ETICKÝM PRAVIDLÁM. Aj experiment kolektívneho života by
mal spôsobovať čo najmenej ujmy a mal by dodržiavať zásadu informovaného
súhlasu. Tento súhlas nemôže mať jednorazovú formu hlasu vo voľbách. Musí mať
procesuálnu podobu. Politici, ktorí chcú vládnuť
"expertne"
a mienia verejnosť vyobcovať z kalkulácie spoločenského optima na ďalšie štyri
roky a "odkomunikovať"
jej len hotové riešenia, si zaslúžia z politického hľadiska exkomunikovať. Voľby
sú na to najčistejšou technikou.
Môj
dodatok
Skutočne som zvedavý, ako budú na zločiny proti ľudskosti cez ekonomiku, čo pravicová luza a jej podobný odpad z vysokej politiky s hrdosťou nazývajú ekonomickými reformami, reagovať radoví občania. Je predsa nemysliteľné, aby za ekonomické zločiny samotných politikov, finančných skupín, konkurzných mafií, bielych golierov, úbohých zákonov z dielne tupohlavých a sprostých politických mozgov, mali opätovne trpieť občania. Nevinní občania, ktorí tu nič neukradli, nič si nepožičali, nemôžu byť opätovne poškodenými.
Vladimír Pavlík, signatár Charty 77
zpět na hlavní stranu přehled článků ze Svědomí