Z  časopisu Svědomí/Conscience 7/2010

O reformách

Vladimír Pavlík

Slovensko a Česko sa opätovne ocitli na spoločnej lodi. Ekonomickej a tzv. reformnej. Preto si myslím, že je nanajvýš aktuálne predložiť čitateľom myšlienky slovenskej sociologičky Zuzany Kusej, ako ich prezentovala v denníku SME z 12. 6. 2006 pod nadpisom: Exkomunikujeme reformy?

Zahraniční politici a výskumníci sa dívajú na slovenské reformy so záujmom a uznaním. Čudovala by som sa, keby tak nebolo. Kolega z českého ministerstva nedávno jasal, ako im náš "sklon rýchlo uskutočňovať myšlienky" prišiel vhod. Podobné zákony vraj majú roky v paragrafovom znení, ale odkladali ich pre ťažko predvídateľné efekty. Teraz nás môžu pozorovať, a keď sa ukáže, ako to funguje, začnú reformy aj oni.

Je pochopiteľné, že našich reformátorov chvália a povzbudzujú. Zodpovední politici potrebujú vychádzať z overených možností. A okrem toho, experiment je vedecká metóda par excellence a každý vytrvalý experimentátor si zaslúži úctu. Poznanie by nenapredovalo bez odvážlivcov, ktorí pomohli vylúčiť nepatričné alternatívy.

V spoločenských vedách je však experiment zákernou vecou. Experimentovanie na ľuďoch má prísne pravidlá. Experiment im nesmie spôsobiť ujmu a zraniť ich dôstojnosť. Bezpodmienečne sa vyžaduje zásada informovaného súhlasu: je vylúčené vystaviť ľudí experimentovaniu bez toho, aby sme ich informovali o podmienkach, priebehu a dôsledkoch experimentu. Ak by sme tak nerobili, stihlo by nás oprávnené opovrhnutie a vyobcovanie z vedeckej komunity.

JE ČUDNÉ, ŽE TO, ČO JE PRI POZNÁVANÍ SPOLOČENSKÉHO ŽIVOTA ZAKÁZANÉ, V JEHO POLITICKOM SPRAVOVANÍ "USTOJÍME. Zdá sa, že politikom reformujúcim bez informovaného súhlasu žiadna exkomunikácia nehrozí. Medzinárodné inštitúcie ich nabádajú, aby zlepšovali komunikovanie reforiem ale vo veci informovaného súhlasu im nedali badateľnú edukáciu.

Svetová banka má veľkú starosť o pochopenie reforiem. Keďže 37 % občanov má ešte pocit, že nevie o dôchodkovej reforme dosť, POŽIČIAVA NÁM PROSTRIEDKY NA ĎALŠIU VYSVETľUJÚCU KAMPAŇ. Nemýľme si však kampaň s uplatňovaním princípu informovaného súhlasu. Ak by oň išlo, banka by musela ešte pred prijatím dôchodkovej reformy podporiť verejnú debatu o viacerých spôsoboch ako vylepšiť dôchodkové zabezpečenie vrátane nestranného vysvetlenia výhod a nevýhod systému, ktorý sme tu mali. Informovanie verejnosti o viacerých reformných alternatívach však zjavne nebolo v pláne.

Naša experimentujúca vláda sa nemôže PREUKÁZAŤ informovaným súhlasom obyvateľov so "začatými" reformami, a to ani vtedy, ak by sme ho nepatrične redukovali na počet hlasov získaných vo voľbách. Pozoruhodné je to, že ani väčšina tých, ktorí v dobrej viere súhlasili s jej reformnými krokmi, nevedela, do akej miery majú experimentálnu povahu. VERILI, ŽE SPÚŠŤANÉ REFORMY SÚ DOBRE VYSKÚŠANÉ, a že sú možno aj jediné skutočne všeobecne prospešné alternatívy. Málokto tušil, koľko je v nich hypotéz, ktorým sa síce tlieska na konferenciách, ALE ICH TESTOVANIE NA OBYVATEľSTVE SVOJEJ KRAJINY SOLÍDNI ŠTÁTNICI NEPOVOLIA.

Český prezident nedávno povedal, že "také reformy" sa mohli uskutočniť len na Slovensku. Narážal možno na to, že krajina má kriticky málo vzdelancov, ktorí nestíhajú sledovať a uvážiť všetko, čo je pre dobrú správu krajiny nutné uvážiť, nieto komunikovať s verejnosťou a pomáhať, aby mohla lepšie posúdiť kvalitu politických tvrdení. Preto sme poddajnejší ideologickým heslám a nedokážeme ich odlíšiť od dokázaných tvrdení. Preto u nás väčšmi hrozí, že sa bude veda, ako upozorňuje Bruno Latour, používať na zjednodušovanie spoločenskej správy a na obchádzanie politickej participácie.

Zložité spoločnosti dnešných čias sú rizikové spoločnosti. Každý zásah do ich života je vždy rizikovým experimentom. JE ČAS POCHOPIŤ, ŽE AJ TENTO KOLEKTÍVNY EXPERIMENT JE POTREBNÉ PODRIADIŤ ETICKÝM PRAVIDLÁM. Aj experiment kolektívneho života by mal spôsobovať čo najmenej ujmy a mal by dodržiavať zásadu informovaného súhlasu. Tento súhlas nemôže mať jednorazovú formu hlasu vo voľbách. Musí mať procesuálnu podobu. Politici, ktorí chcú vládnuť "expertne" a mienia verejnosť vyobcovať z kalkulácie spoločenského optima na ďalšie štyri roky a "odkomunikovať" jej len hotové riešenia, si zaslúžia z politického hľadiska exkomunikovať. Voľby sú na to najčistejšou technikou.

Môj dodatok

Skutočne som zvedavý, ako budú na zločiny proti ľudskosti cez ekonomiku, čo pravicová luza a jej podobný odpad z vysokej politiky s hrdosťou nazývajú ekonomickými reformami, reagovať radoví občania. Je predsa nemysliteľné, aby za ekonomické zločiny samotných politikov, finančných skupín, konkurzných mafií, bielych golierov, úbohých zákonov z dielne tupohlavých a sprostých politických mozgov, mali opätovne trpieť občania. Nevinní občania, ktorí tu nič neukradli, nič si nepožičali, nemôžu byť opätovne poškodenými.

Vladimír Pavlík, signatár Charty 77

zpět na hlavní stranu                     přehled článků ze Svědomí